Jedného večera sa Lili a Sofi hrali na záhrade.
Sofi zrazu priložila ruku na hruď.
„Lili, počúvaš? Niečo mi tam búcha!“
Lili sa započúvala.
„Aj mne! Bum-bum, bum-bum!“
Vtom sa za nimi objavil ich starý známy, múdry škriatok.
„Počúvate najdôležitejší motor svojho tela,“ usmial sa.
„Motor?“ prekvapila sa Sofi.
„Chcete vidieť, ako funguje?“
„Ánooo!“ zvolali sestry.
Škriatok mávol čarovnou paličkou a všetci traja sa okamžite zmenšili.
Pred nimi sa otvorila veľká červená brána.
Nad ňou svietil nápis:
Kráľovstvo Srdca
Keď vošli dnu, zhíkli od úžasu.
Uprostred krajiny stál obrovský Srdcový hrad.
Mal tvar veľkého červeného srdca.
Od hradu viedli na všetky strany svietiace zlaté cesty.
Po nich veselo pobehovali malé krvinkové kvapôčky.
„Vitajte!“ zakričala jedna z nich.
„Kam sa všetci tak ponáhľate?“ spýtala sa Lili.
„Rozvážame kyslík a energiu po celom tele!“ odpovedala krvinka.
„Bez nás by svaly nevládali behať, mozog rozmýšľať a oči pozerať.“
Práve vtedy sa z hradu ozvalo:
BUM!
BUM!
BUM!
Celá krajina sa jemne zatriasla.
„Čo to bolo?“ zľakla sa Sofi.
Škriatok sa usmial.
„To pracuje Srdcový hrad.“
BUM!
BUM!
BUM!
„Pri každom údere vytlačí krv do všetkých ciest v tele.“
„Takže srdce stále tlačí krv dopredu?“ spýtala sa Lili.
„Presne tak.“
Sestry sa vybrali po jednej zo žiariacich ciest.
Čoskoro dorazili k Ružovým pľúcam.
Vyzerali ako dva svietiace balóny.
Pred pľúcami stáli stovky krvinkových kvapôčok v rade.
„Čo tu robíte?“ spýtala sa Sofi.
„Prišli sme si po kyslík!“ odpovedala jedna krvinka.
Pľúca vdýchli veľký nádych.
A zrazu sa krvinky rozžiarili.
„Teraz máme plné batohy kyslíka!“
Potom krvinky zamierili späť k Srdcovému hradu.
BUM!
BUM!
BUM!
Srdce ich poslalo ďalej.
Tentoraz do Svalovej dediny.
Tam práve deti behali, skákali a hrali futbal.
„Potrebujeme energiu!“ kričali svaly.
Krvinky rozdali kyslík a energiu.
A svaly mohli ďalej veselo pracovať.
Potom zamierili do Mesta Mozgu.
Mozgové vežičky sa trblietali ako diamanty.
„Bez kyslíka by som nedokázal myslieť,“ povedal Mozgový kráľ.
„Ani počítať.“
„Ani si pamätať rozprávky.“
„Ani sa učiť nové veci.“
Lili sa usmiala.
„Takže aj mozog potrebuje krv?“
„Veľmi veľa krvi,“ prikývol škriatok.
Zrazu sa v meste ozval poplach.
Jedna cesta bola zablokovaná.
Krvinky sa nemohli dostať ďalej.
Niektoré domčeky zostali bez energie.
„Rýchlo!“ kričali obyvatelia.
Srdce zabúchalo silnejšie.
BUM!
BUM!
BUM!
A krvinky našli novú cestu.
O chvíľu bolo všetko opäť v poriadku.
„Preto je dôležité starať sa o svoje srdce,“ vysvetlil škriatok.
„A ako sa oň staráme?“ spýtala sa Sofi.
„Pohybom.“
„Zdravým jedlom.“
„Dostatkom vody.“
„A dobrým spánkom.“
Keď sa vracali domov, Srdcový hrad sa s nimi rozlúčil.
BUM!
BUM!
BUM!
„Počujete to?“ usmial sa škriatok.
„Vaše srdce práve pracuje aj teraz.“
Sestričky si položili ruky na hruď.
A naozaj.
BUM!
BUM!
BUM!
Ich malé srdiečka neúnavne pracovali každú sekundu.
Vo dne.
Aj v noci.
A vďaka nim mohlo celé telo fungovať.
