Jedného popoludnia sa Lili a Sofi hrali na záhrade.
Na oblohe svietilo slniečko a práve prestal padať dážď.
Sofi zrazu ukázala prstom do diaľky.
„Lili, pozri!“
Nad lúkou sa objavila obrovská farebná dúha.
„Je nádherná!“ vydýchla Lili.
„Ale odkiaľ sa tam vzala?“
Práve vtedy sa za nimi ozval známy hlas.
„To je veľmi dobrá otázka.“
Bol to ich múdry škriatok.
„Chcete spoznať tajomstvo dúhy?“
„ÁNO!“ vykríkli sestry naraz.
Škriatok sa usmial a mávol čarovnou paličkou.
V tej chvíli sa všetci traja zmenšili na veľkosť mravca.
A zrazu sedeli na jednej malej dažďovej kvapke.
„Držte sa!“ zakričala kvapka.
„Volám sa Kvapka Kvapinka a dnes vám ukážem, ako vzniká dúha!“
Kvapka sa rozletela vzduchom.
Všade okolo lietali tisíce ďalších dažďových kvapiek.
Niektoré sa húpali vo vetre.
Iné sa leskli ako diamanty.
Zrazu sa spoza mrakov objavilo Slnko.
Jeden slnečný lúč dopadol priamo na Kvapinku.
„Auu!“ zasmiala sa.
„To nebolí, to iba šteklí!“
Lili sa zahľadela.
„Počkaj... ten lúč už nie je biely!“
Skutočne.
Vo vnútri kvapky sa začali objavovať farby.
Najprv červená.
Potom oranžová.
Žltá.
Zelená.
Modrá.
Fialová.
„Ako je to možné?“ čudovala sa Sofi.
Kvapinka sa otočila.
„Biele slnečné svetlo nie je úplne biele.“
„Naozaj?“ prekvapila sa Lili.
„Vnútri sa skrývajú všetky farby dúhy.“
„Ja ich iba pomáham rozdeliť.“
Škriatok prikývol.
„Každá dažďová kvapka funguje ako maličké sklenené zrkadlo.“
„Svetlo sa v nej ohne.“
„Odráža sa.“
„A rozdelí na farebné kúsky.“
„Takže jedna kvapka vytvorí jednu dúhu?“ spýtala sa Sofi.
Kvapinka sa rozosmiala.
„Keby len jedna!“
Ukázala okolo seba.
Vo vzduchu lietali milióny dažďových kvapiek.
Každá rozdeľovala slnečné svetlo.
Každá vytvárala malé kúsky farieb.
A všetky spolu vytvorili obrovský farebný oblúk.
Vtom sa pred nimi objavila Dúhová kráľovná.
Mala šaty zo všetkých siedmich farieb.
„Vitajte v Kráľovstve Dúhy.“
Lili a Sofi sa poklonili.
„Aká je tvoja úloha?“
spýtala sa Lili.
„Spájam farby do jedného veľkého oblúka,“ odpovedala kráľovná.
„A pripomínam ľuďom, že aj obyčajný dážď môže vytvoriť niečo nádherné.“
Sofi sa zamyslela.
„Preto sa dúha objaví iba keď je dážď aj slnko naraz?“
„Presne tak,“ usmiala sa kráľovná.
„Potrebujeme oboje.“
„Slnko bez dažďa nestačí.“
„A dážď bez slnka tiež nie.“
Vtom vietor začal odfukovať posledné kvapky.
Dúha sa pomaly rozplynula.
„Kam ide?“ spýtala sa Sofi.
„Nikam,“ zasmiala sa Kvapinka.
„Len zmizli kvapky, ktoré ju vytvárali.“
Škriatok mávol paličkou a všetci sa opäť ocitli na záhrade.
Dúha ešte stále svietila na oblohe.
Lili sa usmiala.
„Teraz už viem jej tajomstvo.“
„Ja tiež!“ zvolala Sofi.
„Milióny kvapiek a slnečné lúče spoločne maľujú oblohu.“
Škriatok spokojne prikývol.
„A práve preto je každá dúha malým kúzlom prírody.“
