Jedného pokojného večera ležali sestričky Lili a Sofi vo svojich posteliach. Za oknom ticho šumel vietor a v izbe svietilo len malé nočné svetielko.
„Sofi, počula si to?“ zašepkala Lili.
„Čo?“
„Akoby niečo zaškrípalo na chodbe.“
Obe dievčatá sa schúlili pod prikrývku. V tej chvíli sa v rohu izby objavila malá postavička. Nebola strašidelná. Bola drobná, okrúhla a mala veľké zvedavé oči.
„Ahojte,“ povedala milým hlasom. „Volám sa Strachko.“
„Ty si... strach?“ spýtala sa opatrne Sofi.
„Presne tak,“ prikývol Strachko.
„Tak prečo nás strašíš?“ zamračila sa Lili.
Strachko smutne sklonil hlavu.
„To je veľké nedorozumenie. Ja nechcem nikoho strašiť. Som tu preto, aby som vás chránil.“
Dievčatá sa na seba prekvapene pozreli.
„Chrániť?“ spýtali sa naraz.
„Samozrejme,“ usmial sa Strachko. „Keď sa bojíte vkročiť na tenký ľad, pomáham vám zostať v bezpečí. Keď sa rozhliadnete pred prechodom cez cestu, som to ja, kto vám pripomína dávať pozor.“
„Takže nie si nepriateľ?“ spýtala sa Sofi.
„Vôbec nie. Som sprievodca.“
Strachko mávol rukou a izba sa zmenila na čarovnú krajinu plnú pocitov. Okolo nich lietali farebné obláčiky radosti, odvahy, zvedavosti aj strachu.
„Vidíte?“ povedal Strachko. „Každý pocit má svoju úlohu. Aj ja.“
Po chvíli prišli k zamrznutému jazierku.
„Pozrite sa na vodu,“ ukázal Strachko.
Na jazierku sa leskol ľad ako obrovské zrkadlo.
„Voda sa mení na ľad pri teplote 0 °C alebo nižšej. Preto v zime jazierka zamŕzajú.“
Dievčatá opatrne prikývli.
„A čo sa stane, keď sa oteplí?“ spýtala sa Lili.
„Keď teplota vystúpi nad 0 °C, ľad sa začne topiť a mení sa späť na vodu.“
„Takže pri 0 °C sa môže voda meniť na ľad a ľad na vodu?“ spýtala sa Sofi.
„Presne tak!“ zasmial sa Strachko. „Príroda má svoje pravidlá.“
Pokračovali ďalej a dostali sa k mostu cez hlbokú roklinku.
„Trochu sa bojím,“ priznala Lili.
Strachko sa usmial.
„To je v poriadku. Strach neznamená, že máš prestať. Znamená len, že máš byť opatrná. Pozri sa, kam kráčaš, a choď pomaly.“
Lili most bezpečne prešla.
„Dokázala som to!“
„Vidíš?“ povedal Strachko. „Odvaha nie je nemať strach. Odvaha znamená ísť ďalej aj napriek nemu.“
Keď sa dobrodružstvo skončilo, dievčatá sa zrazu ocitli znova vo svojej izbe.
„Tak kam sa schováva strach?“ spýtala sa Sofi.
Strachko sa usmial.
„Neschovávam sa. Som v každom z vás. Ticho vám našepkávam, keď potrebujete byť opatrní. Ale nezabúdajte, že vedľa mňa vždy kráča aj odvaha.“
Potom zamával a rozplynul sa ako jemný obláčik.
Lili a Sofi sa spokojne usmiali.
A keď nabudúce pocítili strach, vedeli, že to nie je nepriateľ. Je to malý sprievodca, ktorý im pomáha zostať v bezpečí.
Koniec.
