Jedného slnečného popoludnia sa Lili a Sofi hrali v dielni dedka Majstra. Na stole našli dve zvláštne podkovy. Vyzerali obyčajne, no keď ich chytili do rúk, začali sa diať čudné veci.
„Auuu! Pozri, Sofi!“ zasmiala sa Lili. „Táto podkova mi sama skáče do ruky!“
Zrazu sa jedna z podkôv zatriasla a prehovorila:
„Ja som Magnetko!“
Druhá sa okamžite predstavila:
„A ja som Magnetka! Vitajte vo svete magnetov!“
Dievčatá prekvapene otvorili oči.
„Naozaj sa viete hýbať samy?“ spýtala sa Sofi.
„Samé nie,“ usmial sa Magnetko. „To je sila magnetizmu! Poďte, ukážeme vám niečo zaujímavé.“
Magnetko sa priblížil k Magnetke. Zrazu sa obaja rýchlo pritiahli a cvakli do seba.
CVAK!
„Wow!“ vykríkla Lili.
„Teraz sa máme radi,“ zasmiala sa Magnetka. „Keď sa stretne severný a južný pól, magnety sa priťahujú.“
„Počkajte, aký pól?“ spýtala sa Sofi.
Magnetko ukázal na svoje konce.
„Každý magnet má dva póly. Jeden sa volá severný a druhý južný. Sú ako dvaja kamaráti, ktorí sa radi stretávajú.“
Potom sa otočil opačne.
Tentoraz sa k sebe magnety nemohli priblížiť.
Tlačili do seba, poskakovali, ale stále sa od seba odrážali.
„Čo sa deje?“ čudovala sa Lili.
„Teraz sa stretli dva rovnaké póly,“ vysvetlila Magnetka. „A tie sa nepriťahujú. Naopak, odtláčajú sa.“
„Takže niekedy sa magnety priťahujú a niekedy od seba utekajú?“ spýtala sa Sofi.
„Presne tak!“ prikývol Magnetko.
V tej chvíli ich zavolal malý klinček, ktorý ležal na stole.
„Pomoc! Som taký nudný. Nikto sa so mnou nehrá!“
Magnetka sa k nemu priblížila a klinček k nej okamžite priskočil.
„Jéj!“ zasmial sa klinček. „To bolo rýchle!“
„Magnety dokážu priťahovať niektoré predmety z kovu,“ vysvetlil Magnetko.
Lili sa rozhliadla po dielni.
„A pritiahnete aj drevenú ceruzku?“
Magnetko sa pokúsil, ale nič sa nestalo.
„Nie všetko,“ povedal. „Drevo, papier ani plast magnety väčšinou nepriťahujú.“
„Takže magnety sú trochu vyberavé?“ zasmiala sa Sofi.
„Presne tak!“
Potom Magnetko vytiahol starú pirátsku truhlicu.
„A teraz posledné kúzlo.“
Vo vnútri bola malá kompasová ružica. Ručička sa neustále otáčala jedným smerom.
„Aj Zem je obrovský magnet,“ vysvetlila Magnetka. „Preto kompas vždy ukazuje sever.“
„Tak preto sa ľudia nestratia v lese!“ zvolala Lili.
Slnko sa začalo schovávať za obzor a nastal čas rozlúčky.
„Pamätajte si,“ povedal Magnetko, „opačné póly sa priťahujú a rovnaké sa odtláčajú.“
„A magnety dokážu priťahovať niektoré kovy,“ dodala Magnetka.
Lili a Sofi zamávali svojim novým kamarátom.
Keď odchádzali domov, našli na chladničke malý magnet.
„Pozri, Sofi,“ usmiala sa Lili. „Teraz už viem, aké kúzlo sa za tým skrýva!“
A magnet na chladničke akoby nenápadne žmurkol.
