Kde bolo, tam bolo, vysoko nad zelenými lúkami a lesmi žilo malé obláčikové dievčatko menom Kvapka. Bývalo v mäkkom bielom obláčiku spolu so svojimi kamarátkami kvapkami vody.
Každé ráno sa Kvapka pozerala dolu na Zem. Videla rieky, jazerá, more aj deti, ktoré sa hrali na ihriskách.
„Ako sa vlastne dostaneme hore do oblakov?“ spýtala sa jedného dňa svojej múdrej babičky Obláčikovej.
Babička Obláčiková sa usmiala.
„To je veľké tajomstvo kolobehu vody. Poď, ukážem ti ho.“
Najskôr vzala Kvapku nad more. Slnko práve silno svietilo.
„Vidíš to teplo?“ opýtala sa.
„Áno!“ prikývla Kvapka.
„Keď slnko zohrieva more, rieky a jazerá, maličké kvapôčky vody sa menia na neviditeľnú vodnú paru a stúpajú hore do vzduchu.“
„Takže voda lieta?“ prekvapila sa Kvapka.
„Presne tak.“
Vodná para stúpala stále vyššie a vyššie. Tam hore bol vzduch chladnejší. Para sa začala ochladzovať a meniť späť na drobné kvapôčky vody.
„Aha!“ zvolala Kvapka. „Tak preto vznikajú oblaky!“
„Správne,“ pochválila ju babička.
Kvapiek v oblaku pribúdalo. Stále nové a nové sa pripájali k svojim kamarátkam. Oblak bol čoraz väčší a ťažší.
Kvapka sa začala jemne kolísať.
„Mám pocit, že sme nejaké ťažké.“
„To preto, lebo keď sa v oblaku nazbiera priveľa vody, kvapky už nedokážu zostať vo vzduchu.“
A v tej chvíli sa to stalo.
Kvapka sa odpojila od oblaku a začala padať k Zemi.
„Júúúúj!“ smiala sa počas letu.
Okolo nej padali tisíce ďalších kvapiek. Spoločne vytvorili dážď.
Niektoré kvapky dopadli na listy stromov. Iné do jazera alebo rieky. Kvapka pristála na žltej sedmokráske.
„To bola zábava!“ zasmiala sa.
Sedmokráska sa napila dažďovej vody a spokojne sa usmiala.
„Ďakujem, Kvapka. Bez dažďa by som nemohla rásť.“
Po čase sa Kvapka skotúľala do potôčika, odtiaľ do rieky a napokon do mora.
Keď ju opäť zahriali slnečné lúče, zmenila sa na vodnú paru a vyletela späť na oblohu.
„Aha!“ zvolala. „Tak toto je kolobeh vody! Stále cestujeme dokola.“
Babička Obláčiková prikývla.
„Áno. Vďaka tomuto veľkému putovaniu majú rastliny vodu, rieky zostávajú plné a na Zemi môže existovať život.“
A odvtedy, vždy keď začalo pršať, Kvapka vedela, že spolu so svojimi kamarátkami pomáha celej prírode.
A ak sa najbližšie pozrieš na padajúci dážď, možno medzi kvapkami zbadáš aj veselú Kvapku, ktorá sa práve vracia na Zem.
Koniec.
