Jedného rána sa v elektrárni prebudila malá veselá iskrička menom Iskra. Bola maličká, žltá a žiarila ako hviezdička na nočnej oblohe.
„Dnes sa vydám na dobrodružnú cestu!“ zvolala Iskra a rozbehla sa do tenkého drôtu.
Fíííí! Iskra uháňala káblom rýchlosťou, o akej by sa autám ani nesnívalo. Cestou stretla tisíce ďalších iskričiek.
„Kam všetci tak ponáhľate?“ spýtala sa.
„Do domov, škôl a nemocníc! Ľudia nás potrebujú na svetlo, počítače, chladničky aj televízory!“ odpovedali veselo.
Iskra pokračovala ďalej. Zrazu dorazila k zvláštnemu zariadeniu na stene.
„Aha! To je vypínač!“ povedala staršia iskrička.
Vypínač bol ako brána na ceste. Keď bol zatvorený, iskričky nemohli pokračovať.
„Prečo stojíme?“ spýtala sa Iskra.
„Niekto zhasol svetlo. Cesta je prerušená.“
Vtom sa ozvalo klik!
Malé dievčatko v izbe stlačilo vypínač.
Brána sa otvorila a Iskra sa s ostatnými rozbehla ďalej.
„Hurááá!“ smiala sa.
O chvíľu dorazili k veľkej sklenenej žiarovke.
„A čo je toto?“ čudovala sa Iskra.
„To je náš cieľ,“ usmiala sa staršia iskrička. „Keď prejdeme cez žiarovku, premeníme svoju energiu na svetlo.“
Iskra skočila dovnútra a zrazu...
ŽIAR!
Celá izba sa rozsvietila teplým zlatým svetlom.
Dievčatko mohlo ďalej čítať svoju obľúbenú rozprávkovú knihu.
„Takže preto cestujeme cez káble?“ spýtala sa Iskra.
„Presne tak,“ odpovedali ostatné iskričky. „Pomáhame ľuďom vidieť, učiť sa, hrať sa a robiť mnoho dôležitých vecí.“
Iskra sa spokojne usmiala.
„Nikdy by som si nemyslela, že aj taká malá iskrička dokáže rozžiariť celý svet.“
A od toho dňa cestovala cez káble, vypínače a žiarovky každý deň, vždy pripravená priniesť svetlo tam, kde ho ľudia potrebovali.
Koniec.
