Kdesi vo vesmíre sa nachádzala krásna modro-zelená planéta menom Zemôčka. Mala obrovské oceány, vysoké hory, rozkvitnuté lúky a milióny živých tvorov. Každý deň ju zohrievalo teplé svetlo Slnka a každú noc ju prikrývala tmavá prikrývka posiata hviezdami.
Jedného večera sa sestričky Lily a Sofi pozerali z okna na tmavnúcu oblohu.
„Prečo sa vlastne strieda deň a noc?“ opýtala sa Lily.
„A kam sa schováva Slnko?“ pridala sa Sofi.
V tej chvíli sa pri nich objavila usmiata Zemôčka. Bola veľká ako glóbus, mala žiarivé oči a pomaly sa otáčala okolo svojej osi.
„Poďte, ukážem vám moje najväčšie tajomstvo,“ povedala.
Zemôčka zmenšila dievčatá na veľkosť motýľov a spolu vzlietli vysoko do vesmíru. Odtiaľ videli celé Slnko aj Zem naraz.
„Pozrite sa dobre,“ povedala Zemôčka.
Dievčatá si všimli, že jedna polovica planéty je osvetlená slnečnými lúčmi a druhá je ponorená do tmy.
„Na tej svetlej strane je deň!“ zvolala Sofi.
„Presne tak,“ prikývla Zemôčka.
Potom sa začala pomaly otáčať.
„Ja sa neustále krútim okolo svojej osi. Jedna otočka mi trvá približne 24 hodín. Keď sa nejaké miesto otočí k Slnku, nastáva deň. Keď sa od Slnka odvráti, nastane noc.“
Lily pozorovala malé mesto, ktoré sa postupne presúvalo zo svetlej strany do tmavej.
„Takže Slnko sa vlastne neschováva?“ spýtala sa.
„Nie,“ zasmiala sa Zemôčka. „To ja sa otáčam. Ľuďom sa len zdá, že Slnko vychádza a zapadá.“
Keď leteli ďalej, uvideli ranné slnko rozlievajúce sa nad horami.
„Toto je východ Slnka,“ vysvetlila Zemôčka. „Miesto sa práve otáča do svetla.“
O chvíľu sledovali oranžové nebo nad morom.
„A toto je západ Slnka. Miesto sa zas pomaly otáča do tmy.“
Dievčatá nadšene sledovali, ako sa po celej planéte striedajú rána, poludnia, večery a noci. Niekde sa ľudia práve budili, inde obedovali a na ďalšom konci planéty už sladko spali.
„To znamená, že keď my ideme spať, niekde inde sa práve začína nový deň?“ spýtala sa Sofi.
„Presne tak,“ prikývla Zemôčka.
Práve vtedy sa nad tmavou stranou objavil žiarivý Mesiac.
„A počas noci môžeme pozorovať hviezdy, planéty a Mesiac,“ dodala Zemôčka.
„To je úžasné!“ povedala Lily.
„Vesmír funguje ako obrovské hodiny.“
Keď sa vrátili domov, na oblohe už svietili prvé hviezdy.
„Teraz už vieme, že deň a noc vznikajú preto, že sa Zem otáča,“ usmiala sa Sofi.
„A že Slnko nikam neuteká,“ dodala Lily.
Zemôčka sa rozžiarila a pomaly zmizla vo večernom nebi.
„Nezabudnite sa pozrieť na oblohu zajtra ráno,“ zašepkala. „Možno si všimnete, ako sa začína ďalší nový deň.“
A dievčatá vedeli, že vždy keď uvidia východ alebo západ Slnka, budú si spomínať na veľké tajomstvo otáčajúcej sa Zeme.
