Kdesi vysoko nad Zemou, na tichom vesmírnom letisku medzi hviezdami, stála malá raketa menom Riki. Nebola ani najväčšia, ani najrýchlejšia, ale bola nesmierne zvedavá.
Jedného večera pozvala dve sestry, Lily a Sofi, na zvláštnu cestu.
„Poďte so mnou na Mars!“ zvolala nadšene. „Je to červená planéta plná kráterov, tajomstiev a veľkých otázok!“
Dievčatá si nasadili vesmírne prilby a usadili sa do mäkkých sedadiel.
„Pripravené na štart?“ opýtala sa Riki.
„Pripravené!“ zakričali naraz.
„Tri... dva... jedna... štart!“
Raketa sa rozžiarila a vyletela k nočnej oblohe. Zem pod nimi bola čoraz menšia, až vyzerala ako modrá guľôčka.
Po dlhej ceste medzi hviezdami sa pred nimi objavila obrovská červená planéta.
„To je Mars?“ zašepkala Sofi.
„Presne tak,“ prikývla Riki. „Naši vedci ho skúmajú už mnoho rokov.“
Keď pristáli, všade okolo nich sa rozprestierala červenooranžová krajina. Neboli tam lesy ani rieky ako na Zemi.
Len kamene, piesok a zvláštne kopce.
„Pozrite!“ ukázala Lily.
Pred nimi sa rozprestieral obrovský kruhový kráter.
„To vzniklo po dopade meteoritu,“ vysvetlila Riki. „Mars je plný kráterov, pretože ho počas miliárd rokov zasiahlo veľa vesmírnych skál.“
Dievčatá opatrne kráčali po červenom povrchu.
„Je tu tak ticho,“ povedala Sofi.
„Mars má veľmi tenkú atmosféru,“ vysvetlila raketa. „Zvuk sa tu šíri oveľa horšie ako na Zemi.“
Po chvíli dorazili k obrovskému vrchu.
„To nie je obyčajná hora,“ povedala Riki. „To je Olympus Mons, najvyššia sopka v celej slnečnej sústave!“
Lily zdvihla hlavu.
„Je taká vysoká, že ani nevidím jej vrchol!“
„Má približne trikrát väčšiu výšku ako Mount Everest,“ dodala raketa.
Počas prechádzky našli zvláštne vyschnuté údolia.
„Bola tu niekedy voda?“ opýtala sa Sofi.
„To je jedna z veľkých otázok vedcov,“ odpovedala Riki. „Dávno v minulosti mohol mať Mars rieky, jazerá a možno dokonca oceány.“
„A žili tam nejaké zvieratá?“ spýtala sa Lily.
Raketa sa usmiala.
„To zatiaľ nikto nevie. A práve preto na Mars posielame robotické vozidlá, ktoré hľadajú stopy dávneho života.“
Dievčatá sa zamysleli.
Vesmír bol zrazu ešte väčší a ešte tajomnejší.
Keď sa začalo stmievať, posadili sa na malý kopec a sledovali oblohu.
„Viete, čo je na tom najkrajšie?“ spýtala sa Riki.
„Čo?“ odpovedali naraz.
„Nie všetky otázky už poznajú odpovede. Práve vďaka tomu majú vedci stále čo objavovať.“
Lily sa usmiala.
„Možno raz poletíme na Mars aj my.“
„A možno tam niečo objavíte ako prvé na svete,“ povedala raketa.
Potom nastal čas vrátiť sa domov.
Riki zapla motory a vzlietla späť k Zemi.
Keď sa pod nimi opäť objavila modrá planéta, dievčatá si uvedomili, aký výnimočný je náš domov.
A zároveň vedeli, že tam vonku ich čaká ešte nekonečne veľa tajomstiev.
